Bezpečnosť bieliacich pásikov na zuby

Bezpečnosť bieliacich pásikov sa častokrát spochybňuje. Dôvodom býva nedostatok informácií. Ešte horšia situácia nastáva, ak sa dané poznatky nesprávne interpretujú a dochádza k šíreniu fám. Určite sa aj k vám dostala správa, že bieliace pásiky ničia zuby. Sú naozaj také nebezpečné?

Obsah článku:
Čo obsahujú bieliace pásiky na zuby?
Peroxid vodíka
Karbamid peroxid
PAP – Kyselinou ftalimidoperoxykapronová

Čo obsahujú bieliace pásiky na zuby?

Nebude na škodu, ak si najprv povieme, čo obsahujú. Najpoužívanejšími účinnými látkami bieliacich pásikov sú: 

• Peroxid vodíka 
• Karbamid peroxid
• PAP – Kyselina ftalimidoperoxykapronová

Poďme si o nich povedať viac a zistiť, do akej miery sú tieto bieliace činidlá bezpečné. Najviac používaná fráza v súvislosti s bezpečnosťou bieliacich pásikov je totiž poškodenie zubnej skloviny.

Peroxid vodíka

Začnime teda peroxidom vodíka. Ten pri kontakte so zubnou sklovinou preniká do jej štruktúry a začína interagovať s dentínom. Dentín poznáme ako žltohnedú hmotu, ktorá sa nachádza pod zubnou sklovinou a v závislosti od jej hrúbky je farba dentínu viditeľná viac, alebo menej. (Zdroj) Nech to znie akokoľvek drasticky, faktom je, že peroxid vodíka nijakým spôsobom neovplyvňuje zdravie a kvalitu zubnej skloviny. 

Citlivosť, ktorá sa často vyskytuje, do veľkej miery súvisí s celkovou kondíciou zubov pacienta. To znamená, že ak máte poškodené a citlivé zuby, nemôžete očakávať, že po bielení sa citlivosť neobjaví. Používatelia bieliacich pásikov si väčšinou tento stav spôsobujú aj sami, a to nedodržaním odporúčaní výrobcu. Ide najmä o čas pôsobenia. Pacient si ponechá pásik na zuboch dlhšiu dobu (v domnení, že dosiahne lepší výsledok) a problém je na svete. Avšak, aj v tomto prípade citlivosť odznie pár dní po bielení a do dvoch týždňov sa zubná sklovina dostáva opäť do pôvodného stavu. (Zdroj) Dokonca aj v prípade, že to preženiete, nehrozia vedľajšie účinky, ktorým by sme mohli prikladať väčší význam. Vtedy tiež hovoríme len o dočasne zvýšenej citlivosti zubov. Toto tvrdenie vyplýva aj z klinickej štúdie, ktorá sa zamerala na bezpečnosť a účinnosť bieliacich pásikov pri predĺženom režime pôsobenia. (Zdroj)

Peroxid vodíka sa stal predmetom aj inej štúdie, ktorá skúmala jeho vplyv na farbu skloviny a jej mikrotvrdosť. Zistilo sa, že vyššia koncentrácia účinnej látky je efektívnejšia než nižšie koncentrácie, a to bez významných nepriaznivých účinkov na mikrotvrdosť povrchu zubnej skloviny. Samozrejme, je to myslené len v rámci odporúčaných hodnôt. (Zdroj)

Karbamid peroxid

Ďalej tu máme účinnú látku, ktorá sa názvom síce podobá na peroxid vodíka, no nie je to celkom ono. Karbamid peroxid je bieliace činidlo, ktoré obsahuje peroxid vodíka v pomere 1:3. To znamená, že prípravok s obsahom 30% karbamid peroxidu obsahuje 10% peroxidu vodíka. Peroxid sa z karbamid peroxidu uvoľňuje postupne a účinkuje pomalšie a šetrnejšie, no rovnako účinne. Klinické hodnotenie karbamid peroxidu prebehlo bez vedľajších účinkov, takže ho rovnako, ako aj peroxid vodíka môžeme označiť za bezpečný. (Zdroj)

PAP – Kyselina ftalimidoperoxykapronová

Už dávno sa nemusíte spoliehať len na peroxid vodíka, aj keď má skvelé výsledky. Nedávno na našom trhu prerazila aj revolučná zložka PAP – Kyselina ftalimidoperoxykapronová. Nová účinná látka so zložitým názvom sa stáva čoraz populárnejšou. Zásluhy si pripisuje jej vlastnosť. PAP totiž nespôsobuje citlivosť, je teda vhodná aj pre citlivé zuby. Taktiež neznižuje povrchovú mikrotvrdosť skloviny a nespôsobuje podráždenie sliznice. (Zdroj) Dalo by sa povedať, že je porovnateľná s peroxidom vodíka a karbamid peroxidom, čo sa týka bezpečnosti. Účinnosť však tiež nezaostáva. Podľa dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie má okamžité bieliace účinky. (Zdroj) Fakt, že PAP je organická kyselina napovedá aj o tom, že použitie bieliacich pásikov s jej obsahom nie je pre ľudský organizmus až také cudzie.