História bielenia a starostlivosti o zuby
Zubné kefky a pasty dnes berieme ako samozrejmosť. Nie je to však tak dávno, čo boli tieto pomôcky len hudbou budúcnosti. To platí aj pre bielenie zubov. Ako to ľudia robili? Čistili si zuby aj v staroveku?
Obsah článku:
V staroveku bol význam dentálnej hygieny trochu iný
Starostlivosť o zuby v stredoveku
Prírodné zubné kefky
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden červík
Zubnú pastu zo stredoveku by ste si do úst zrejme nedali
Bielenie zubov od staroveku až po novovek
Moderné bielenie zubov
V staroveku bol význam dentálnej hygieny trochu iný
Zvyšky jedla v medzizubných priestoroch a usadený zubný povlak naozaj nie je nič príjemné. Už 5 000 rokov pred naším letopočtom s tým Egypťania bojovali ako vedeli, a to pomocou vetvičiek z kríka miswak. Jeden koniec rozžuli, čím vytvorili štetiny. Cieľom však bolo skôr pohodlie než predchádzanie zubným kazom a zápalu ďasien. Ústna hygiena za účelom prevencie prišla až o 2 000 rokov neskôr.
Starostlivosť o zuby v stredoveku
Okolo roku 500 pred naším letopočtom sa už začali objavovať aj zubné pasty, najmä v Rímskej ríši. Na tie dnešné sa však ani zďaleka nepodobali. Bola to zmes uhlia, rozdrvených kostí a škrupín. V Európe sa odstránenie zvyškov jedla a povlaku odohrávalo aj za pomoci prstov alebo textílie. O medzizubné priestory sa dokázal postarať napríklad konský vlas alebo tenký prúžok kože.
Prírodné zubné kefky
Prvé zubné kefky vynašli Číňania v 18. storočí a mali prírodné štetiny. Tie ľudia získavali z ošípaných, konkrétne z ich štetín, ktoré boli dostatočne pevné a tvrdé. Ako rukoväť slúžili drievka alebo kosti zvierat. V Európe to vyzeralo trochu inak. Dentálna hygiena bola privilégiom vyššej šľachty. Ľudia v tejto spoločenskej skupine používali napríklad aj špáradlá z husacích perí. Neskôr začali byť kefky z prasačích štetín dostupnejšie aj pre Európanov z nižších vrstiev spoločnosti a zubná hygiena sa stala populárnejšou.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden červík
Až do 18. storočia nášho letopočtu sa verilo, že zubný kaz spôsobuje zubný červ. Ten mal do zubov vŕtať diery, čo spôsobovalo bolesť a stratu zubov. Ľudia sa ho, samozrejme, snažili zbaviť, takže praktizovali rôzne rituály, modlitby, zaklínadlá a podobne. V niektorých kultúrach červov dokonca vydymovali. Teóriu o červíkovi vyvrátil francúzsky zubár Pierre Fauchard, a to až v 18. storočí. Tvrdil, že za zubným kazom stojí cukor, aj keď presný mechanizmus opísať nevedel.
Zubnú pastu zo stredoveku by ste si do úst zrejme nedali
Okrem uhlia, kostí a škrupín boli populárne aj kôry stromov, pemza či krieda. Ako už dnes vieme, väčšina týchto ingrediencií nie je pre zdravie zubov najvhodnejšia. Číňania si čistili zuby pomocou byliniek, ako napríklad mäta a ženšen, čo už vyzerá ako prijateľnejšia metóda.
Bielenie zubov od staroveku až po novovek
Zubné pasty s abrazívnymi látkami, ktoré sme spomenuli vyššie, zbavovali starovekých ľudí nielen zvyškov jedál, ale aj povrchových škvŕn. Rimania však bielenie zubov poňali vážnejšie a začali používať moč. Obsahuje amoniak, a ten má bieliace účinky.
V 17. a 18. storočí sa začali vyrábať prvé komerčné bieliace prášky na zuby. Obsahovali kriedu a soľ. Samozrejme, aj vtedy sa spoločnosť rozdeľovala do dvoch skupín. Jedna verila práškom a druhá skôr domácim receptom. A tak niektorí používali aj ocot a šťavu z citrónov.
20. storočie prinieslo bielenie zubov pomocou peroxidu. Prišla s tým spoločnosť Procter & Gamble. Zubné pasty a bieliace pásiky Crest začali používať najskôr zubné ambulancie, neskôr sa stali dostupnými aj pre širokú verejnosť.
Moderné bielenie zubov
Extrémny spôsob bielenia zubov pomocou moču je, našťastie, dávno preč. Moderné technológie využívajú účinnejšie a hlavne bezpečnejšie riešenie. Skvelým príkladom je PAP – kyselina ftalimidoperoxykapronová.
Na rozdiel od peroxidu nespôsobuje podráždenie a citlivosť zubov, a je účinná už po prvom použití. Táto látka sa nachádza v bieliacich pásikoch, vďaka ktorým je použitie jednoduché a pohodlné. Navyše sú aj chutné, a to vďaka pepermintu a kokosovému oleju, čo sa s rozdrvenými kosťami nedá ani porovnať.
